Ako sa Tatry formovali? Tu je môj výber dôležitých udalostí

Mesto Vysoké Tatry tento rok oslávilo 71. narodeniny. Dnes je vyzretým, krásnym mestom. Históriu si na našom meste veľmi vážim. Je dôležitá, pretože udávala tón, akým sa Vysoké Tatry postupne budovali. Typický ráz si zachovali mnohé miesta zachovali dodnes. Prejdite sa so mnou do minulosti a pozrite si, ako naše Tatry vznikali.

Hotel Lomnica
Len rok po vzniku Tatranskej Lomnice vyrástol v osade dnešný Hotel Lomnica. Písal sa rok 1893. Práve toto obdobie sa spája s rozvojom turizmu vo Vysokých Tatrách. Hotel Lomnica bol v tom čase považovaný za špičkový hotel, ktorý udával trend v oblasti hotelierstva v Rakúsko-Uhorsku. Jeho prioritným poslaním bolo pritiahnuť bohatšiu klientelu, ktorá v tých časoch milovala Alpy. Aj sa mu to do veľkej miery darilo. Prvými návštevníkmi hotela boli bohatí obchodníci a maďarská šľachta. Svoj lesk však po desaťročiach strácal. Hotel bol zaradený medzi kultúrne pamiatky a jeho náklady na renováciu boli príliš vysoké. Svoju činnosť ukončil na začiatku 90.rokov minulého storočia a od toho času chátral. Mesto nemohlo na hotel dlhé roky nájsť spoľahlivého investora, po

darilo sa mu to až v roku 2014. Osobne ho našiel primátor mesta Ján Mokoš, ktorý s novým majiteľom rokoval aj o jeho budúcej architektúre, ktorá mala odrážať typický historický vzhľad Hotela Lomnica. Rekonštrukcia trvala dva roky. Hotel Lomnica dnes opäť vo veľkej miere priťahuje do Vysokých Tatier tisíce turistov a je jedným z najcharakteristickejších prvkov nášho mesta čo sa týka histórie.

Kalvária na Peknú vyhliadku
Po víchrici v roku 2004 viacerí hovorili, že Pekná vyhliadka už nie je peknou vyhliadkou. Ešte pred ňou sa v západnej časti osady Horný Smokovec nachádzal hustý smrekový les a už jej názov bol jasným dôkazom, čo tam človek môže nájsť. Po najničivejšej víchrici tam však zostali len pahýle stromov. Mesto sa preto rozhodlo, že to zmení a vdýchne tomuto miestu opäť život, pritiahne turistov i domácich a spojí toto čarovné miesto s umením. V roku 2011 tak vedenie mesta pričinilo o vybudovanie Kalvárie na Peknú vyhliadku, pričom ide o najvyššie položenú kalváriu na Slovensku. Na jej vytvorení sa podieľalo 14 umelcov zo Slovenska a Poľska, ktorí v rokoch 2010-2015 vytvorili v rámci sochárskeho sympózia Umelci Tatrám prírodnú galériu sôch. „Toto miesto je výnimočné a som hrdý, že sa nám podarilo získať na obnovu financie a Kalváriu vybudovať. Pripomína nám, že máme mať pred prírodou a jej silou veľký rešpekt,“ hovorí primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Mesto sa o udržiavanie jej okolia pravidelne stará, kosí trávu a upravuje cestu.

Tatranská elektrická železnica
Tento rok oslávila Tatranská elektrická železnica svoje 110. narodeniny od začiatku svojej prevádzky. V minulosti to boli železnice, ktoré z Vysokých Tatier spravili dostupnejšie mesto. Pre Slovákov, aj cudzincov. Začiatkom 20. storočia sa tak spustil projekt ozubnicovej dráhy Štrba – Štrbské Pleso, ktorý však nebola dostačujúci. Padlo jasné rozhodnutie: je potrebné vybudovať železničnú trať, ktorá prepojí Poprad so Starým Smokovcom. Neskôr začali pribúdať ďalšie zastávky: Tatranská Lomnica, Tatranská Polianka a na záver pribudlo aj Štrbské Pleso. To bolo z hľadiska výstavby najnáročnejším úsekom. Tatranskú elektrickú železnicu, známu aj pod skratkou TEŽ, prevádzkujú Železnice Slovenskej republiky a nadväzuje na ňu ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok. TEŽ prežila až dodnes, viaceré úseky si vyžadovali rekonštrukciu. Ešte predtým, ako sa obnova tratí rozbehla, zakaždým tomu predchádzali jej rozsiahle rokovania vedenia mesta Vysoké Tatry s Železnicami Slovenskej republiky.

Kométa
Činnosť Kométy je úzko spätá s Tatranskými elektrickými železnicami (TEŽ). Históriu TEŽky tak prenáša aj do súčasnosti. V roku 1913 jazdil po železnici elektrický rušeň EMU-26.001, ktorý dnes poznáme ako Kométu. Tá sa v 80. rokoch minulého storočia ocitla v Stredisku generálnych opráv, kde sa ladým pracovníkom depa sa podarilo zachrániť tento historický rušeň. Na svoju prvú jazdu sa po rokoch nepoužívania sa dostal v roku 1987 a jeho trasa viedla z Popradu do Tatranskej Polianky. No a odvtedy mesto Vysoké Tatry každoročne finančne podporuje prevádzku Kométy, ktorá má veľký úspech počas turistických sezón ako atrakcia medzi rodákmi i návštevníkmi.

Tatranské vily
Vily tvoria krásnu históriu Vysokých Tatier. Celkovo sú v meste 4 vily – Alica, Ilona, Flóra a Iskra, pričom všetky sú chránenými pamiatkami a vo vlastníctve mesta, ktoré na ich obnovu zháňalo státisíce eur.

• Vila Ilona
Dal ju postaviť ešte v roku 1879 novohradský župan Ľudovít Degenfeld pre svoju manželku. Zo všetkých víl bola pred rekonštrukciou v najhoršom technickom stave. Do rekonštrukcie sa mesto pustilo v roku 2016. „Išlo o kultúrne pamiatky, bolo nutné zachovať pri rekonštrukcii postupy, ktoré schválil pamiatkový úrad,“ uvádza Ján Mokoš, primátor mesta, ktorý na jej rekonštrukciu v hodnote takmer 800-tisíc eur získal v roku 2014 investície z eurofondov. Vila Ilona dnes slúži ako školiace stredisko.

• Vila Flóra
Vznik vily Flóra siaha do 19.storočia, konkrétne do roku 1861. Pôvodná drevenica stála v Poprade-Kvetnici, neskôr ju premiestnili do Starého Smokovca. Dlhé roky sa priestory Vily Flóry využívali na výstavné účely. Pri rekonštrukcii bolo podmienkou pamiatkarov zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných materiálov a prvkov. Na jej modernizácia v polovici roka 2015 v objeme takmer 400-tisíc eur mesto taktiež získalo financie z fondov Európskej únie.

• Vila Alica
Zrubová vila vyrástla v roku 1889 neďaleko vtedajšej Klotildinej cesty vedúcej zo Starého Smokovca na Štrbské Pleso, pre potreby hostí dala postaviť Spišská úverová banka, ktorá bola v tom čase majiteľkou Starého Smokovca. Svoj názov viackrát zmenila, ten aktuálny získala v roku 1918 na počesť dcéry vtedajšieho prezidenta T. G. Masaryka. sa z nej stala vila Alica. Neskôr za z vily stal obytný dom a začiatkom 70. rokov minulého storočia sa do jej priestorov nasťahovala Mestská ľudová knižnica. Jej rekonštrukcia sa rozbehla pred 11. rokmi. „V tom čase sme podnikli veľa krokov na získanie financií na obnovu a napokon sa nám podarilo presadiť projekt cez nórske fondy,“ uviedol primátor Ján Mokoš. Rekonštrukcia Vily Alica sa rozbehla v roku 2007. Dovedna išlo na opravu takmer 400-tisíc eur.

• Vila Iskra
Poslednou z chránených tatranských je Vila Iskra, ktorá aktuálne prechádza rekonštrukciou. „Získali sme ňu investíciu 150-tisíc eur zo štátneho programu Obnova kultúrnych pamiatok. Rovnaký objem financií z tohto programu na jej obnovu sme získali aj v roku 2018,“ priblížil primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. História budovy sa datuje do roku 1907, slúžila ako letovisko pre v tom čase populárnu spisovateľku – grófku Júliu Telekiovú. Jej manžel Alexander vytvoril v záhrade alpinárium, vôbec prvé vo Vysokých Tatrách. V roku 1920 prešla budova do vlastníctva Banky Československých légií v Prahe a o 25 rokov neskôr slúžila ako zotavovňa ROH. Od polovice minulého storočia slúži ako materská škola.

Kyselka Starý Smokovec
Smokovecká kyselka je už desaťročia symbolom Starého Smokovca a stojí aj za vznikom samotnej osady. Účinky kyselky si pochvaľovali už naši dávni predkovia, pričom si ich uchovala až dodnes. Jej objavenie sa počíta do 16. storočia. Vo svojej úradnej správe sa v tom čase o dvoch smokoveckých uhličitých kyselkách, ktoré dostali časom pomenovanie Castor a Pollux, veľmi kladne vyjadril aj župný lekár Ján Žikmund Kreysel, čo možno o pár desiatok rokov neskôr inšpirovalo grófa Csákyho, aby v ich blízkosti postavil prvé objekty. Prvé rozbory kyselky robil viedenský profesor Heinrich Johann Crantsz a objavil v nich železo, vápnik a minerálne soli.
Postupom času sa smokovecká kyselka stala kultovým miestom pre domácich i turistov, ktorí si tu čerpajú vodu pri svojich túrach. Ani miesto, kde kyselka vyviera, však neobišla veterná kalamita v roku 2004. Vedenie mesta Vysoké Tatry sa obávalo, že kyselka prestane vyvierať, alebo že nebude tak kvalitná, ako pred kalamitou. Prímátor Ján Mokoš preto z Fondu na obnovu Tatier vyčlenil financie na rekonštrukciu prameňov a časom vytvorili na tomto mieste aj oddychovú zónu pre miestnych i návštevníkov. Mesto Vysoké Tatry tak na obnovu obnova dali 600-tisíc vtedajších korún. Rekonštrukcia zahŕňala výmenu dreveného altánku, úpravu jazierka a potôčikov, vybudovanie chodníkov, prístupu k prameňu kyselky a osadenie verejného osvetlenia. Už niekoľko rokov tu mesto zahajuje svoju najväčšiu akciu Tatranské kultúrne leto. Kvalita vody sa kontroluje každý rok.

Sanatórium Dr. Guhra
História sanatória je veľmi bohatá a viaže sa k začiatku minulého storočia. Popredný lekár Michal Guhr, ktorého otec bol spoluzakladateľom osady Polianka, založil a viedol od roku 1902 sanatórium na liečbu ochorení dýchacích ciest. O 20 rokov neskôr sa uskutočnila prvá dostavba sanatória na dnešnú podobu starej budovy. Po smrti Dr. Guhra malo sanatórium viacero majiteľov. Po druhej svetovej vojne sa liečebný ústav premenoval na Wolkerov odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Dôvodom bol fakt, že v sanatóriu sa z tuberkulózy liečil slávny český básnik Jiří Wolker. Tento názov pretrval až do roku 2003, kedy mu bol prinavrátený pôvodný názov – Sanatórium Dr. Guhra. Od 60. rokov minulého storočia sa v Polianke uskutočňuje najstaršia literárna súťaž mladých autorov na Slovensku a zároveň jedna z najstarších európskych literárnych súťaží. Mesto Vysoké Tatry v tejto tradícii pokračuje dodnes, tento rok sa bude konať už 55. ročník súťaže. Jedna z cien, ktorá sa udeľuje, je aj cena primátora Vysokých Tatier.